Komentáře
Slovenské prezidentské bludisko?
Prvé kolo prezidentských volieb čaká Slovensko 15. marca 2014. Kandidátov bolo pätnásť, jeden kandidát sa už stihol vzdať, a určitě netreba hovoriť, kto je favoritom volieb. Pozrime sa na to, ako to celé predvolebné šialenstvo vyzerá u niektorých kandidátov.
Predvolebná kampaň politických kandidátov má oficiálne začať pätnásť dní pred voľbou a skončiť 48 hodín pred voľbou, no billboardy kandidátov na nás „útočia“ už niekoľko mesiacov. Môže za to nejasne formulovaný zákon o reklame a zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, ktorý hovorí napríklad o podmienkach kampane ako aj o prípustnej výške výdavkov kandidátov na propagáciu. No politickí kandidáti ale zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky ohýbajú samozrejme tak, aby boli všade vidieť čo najviac.
Samotný boj o prezidentský úrad stratil svoju auru oznámením kandidatúry Róberta Fica, ktorý je premiérom Slovenskej republiky a predsedom strany SMER a takisto má aj najväčšie preferencie. Ostatní kandidáti neočakávali, že sa zapojí. Predpokladali, že napriek silným rečiam ustúpi a kandidovať nebude.
Kandidátna listina je ale aj tak bohatá – svietilo na nej dohromady pätnásť mien, teraz už iba štrnásť. V skutočnosti sú však len štyri skupiny kandidátov: neznámi, nezávislí, skupina proti terajšiemu premiérovi a samotár Róbert Fico. Otázkou však zatiaľ nie je kto vyhrá prvé kolo volieb, ale kto sa proti súčasnému premiérovi postaví v druhom kole.
Občianski kandidáti sa ohlásili ako prví
Medzi prvými svoj úmysel kandidovať oznámili občianski kandidáti Andrej Kiska, Radoslav Procházka, Ján Čarnogurský a Peter Osuský, kandidát za stranu SaS, ktorý svoju kandidatúru ale vzdal 29. januára 2014 niekoľko dní po uzatvorení registrácií kandidátov a vyjadril svoju podporu Radoslavovi Procházkovi. Takže technicky je v tejto chvíli kandidátov štrnásť. Pre občianskych kandidátov bolo podmienkou získanie 15 tisíc podpisov, pre kandidátov politických strán bolo podmienkou kandidatúry minimálne 15 vyzbieraných podpisov poslancov Národnej rady alebo 15 tisíc občianskych podpisov.
Andrej Kiska, manažér a filantrop, svoju myšlienku kandidovať vyslovil už v lete 2012. Paradoxne, za svojho jediného súpera menoval Róberta Fica, aj keď ten ešte kandidatúru popieral. Kampaň rozbehol v štýle ľudomila, zakladateľa projektu Dobrý Anjel na pomoc detí chorým na rakovinu. Vsadil na kartu citov, ktorú podporuje práve svojím Dobrým Anjelom.
Politológ Eduard Chmelár to okomentoval slovami: “Prvý oficiálny kandidát, filantrop Andrej Kiska, sa už napríklad nechal počuť, že jeho prioritou bude „boj za ochranu jestvujúcich (česky existujících) a tvorba nových pracovných miest“. Na otázku, čo by bol jeho prvý krok vo funkcii, odpovedal, že by išiel na detskú onkológiu a diskutoval by tam s rodičmi a lekármi o tom, čo môže pre nich ako prezident urobiť… Musím byť práve ja za toho cynika, ktorý verejnosti vysvetlí, že takmer nič? Niektoré vyjadrenia Andreja Kisku hraničia s citovým zneužívaním a patria skôr do relácie Modré z neba ako do volebnej kampane.”
O niekoľko mesiacov na to už bol Kiska médiami spájaný so skupinou scientológov, nezabudlo sa ani na jeho splátkové firmy Triangel a Quatro, vďaka ktorým ho verejnosť obviňuje z „úžerníctva“, česky lichva. Od slovenských voličov vyzbieral viac ako 60 tisíc podpisov.
Zdroj: www.webnoviny.sk
Druhým v poradí bol Radoslav Procházka, ktorý roztrhol vrece kandidátov pochádzajúcich z konzervatívnej strany KDH (Kresťansko-demokratické hnutie). Stranu opustil pre neprijatie jeho platformy ALFA, pre ktorú mu v médiách prischla prezývka alfasamec. Procházka ako právnik a odborník na ústavné právo vsadil na kartu justície. Kampaň, podobne ako ostatní, začal mimo zákonom určených pätnásť dní pred voľbami, propagovaním svojej knihy. Podobne ako Peter Osuský, ktorý už nie je medzi kandidátmi, stavil najmä na mladých, ktorí ho mohli vidieť na festivaloch, kúpaliskách, pri súťaži vo varení gulášu, jednoducho tam, kde sa mladí voliči často pohybujú. Získal aj podporu kontroverzného biskupa Róberta Bezáka, ktorý bol odvolaný z funkcie trnavského arcibiskupa v júli 2012, a celkovo vyzbieral 40 tisíc podpisov.
Zdroj: www.spravy.pravda.sk
Kandidát Ján Čarnogurský, ďalší bývalý člen KDH, začal kampaň ako štátnik, ktorý vie, aká je funkcia prezidenta. Sám Čarnogurský sa pasuje do role kandidáta, ktorý je vhodným kandidátom pre voličov strany SMER ako aj pre pravicových voličov. Výsledky prieskumov však naznačujú, že má od druhého kola prezidentských volieb ďaleko. Bližšie druhému kolu sú konzervatívci Procházka a Hrušovský. Podpisov od občanov vyzbieral viac ako 24 tisíc.
Zdroj: www.panprezidentcarnogursky.sk
Práve Pavol Hrušovský je posledným zo strany KDH v prezidentskom ringu. Jeho predstava v paláci je jasná, chce dôstojne ukončiť svoje účinkovanie v politike. Tohto kandidáta podporil opozičný trojlístok KDH-MOST-SDKÚ, strany, ktoré podľa prieskumov dosahujú spolu do 30%. Chce byť prezidentom, ktorý spája. V prieskumoch sa zatiaľ nachádza medzi prvými štyrmi kandidátmi. Od poslancov Národnej rady SR získal 30 podpisov a od občanov získal 17 458 podpisov.
Herec, jedna z tvárí nežnej revolúcie a porevolučný radca Václava Havla, Milan Kňažko stavil v kampani práve na túto udalosť. Slovensko sa, podľa neho, odtrhlo od získaných ideálov. Do politiky sa vracia po 11 rokoch, ako prezident chce krajinu priviesť na správnu cestu a nechce byť spájaný s Mečiarom (existujú dohady, že pomohol Mečiarovi k politickej kariére, Kňažko to ale dementuje). Ako občiansky kandidát ale nestihol vyzbierať potrebných 15 tisíc podpisov, ale získal podporu 19 poslancov Národnej rady.
Predseda vlády sa tiež nechal strhnúť
Súčasný premiér Róbert Fico oznámil svoju kandidatúru ako posledný a to presne 18. decembra 2013. Pravdepodobne vo vládnej strane SMER hľadali do poslednej chvíle iného kandidáta: ministra kultúry, ministra zahraničných vecí a ďalších. „Nepriateľ“ väčšiny kandidátov sa v médiách zapísal nie práve vhodne zvoleným videom, v ktorom sa spovedá z detstva. Ako bývalý člen komunistickej strany, do ktorej vstúpil krátko pred nežnou revolúciou, svoje prvé roky života prežil bez internetu, mobilu i televízora a v katolíckom prostredí. Takisto odmieta kritiku, že sa po dvoch rokoch vzdáva zodpovednosti za chod krajiny ako premiér. Jeho politiku a kampaň označujú za zdokonalenie Mečiarových praktík, obľúbenosť oboch politikov u starších voličov je podobná. Podporu mu svojimi podpismi vyjadrilo celkom 83 poslancov Národnej rady, pričom strana SMER má v Národnej rade presne tento počet poslancov.
Zvyšní kandidáti sú pomerne neznámi. Snáď okrem vedca Milana Melníka, ktorý už raz kandidoval na prezidenta a to v roku 2009, a kardiochirurga Viliama Fischera, ktorý je autorom prvej úspešnej transplantácie srdca na Slovensku. Svoju kampaň nezačali, ani médiá ich vôbec neregistrujú. Snáď okrem verejnoprávnej RTVS, ktorá má podľa zákona poskytnúť kandidátov istý čas vo verejnoprávnych médiách. Pomerne kontroverznou kandidátkou je Helena Mezenská, ktorá energiu mimo iné vraj čerpá z vesmíru a verí v teleportáciu (rozhovor s Helenou Mezenskou na tomto odkaze).
Zdroj: www.mediaboom.sk
Na billboardoch, ktorými je doslova posiate celé Slovensko, stavila väčšina kandidátov na patriotizmus, ktorým chcú deklarovať svoju národnú hrdosť.
Velká hra pre pár kandidátov
Na koniec je treba povedať, že otázkou zostáva či sa vlastne bude konať iba prvé kolo či bude aj kolo druhé, lebo zákon o voľby prezidenta Slovenskej republiky hovorí, že „ak v prvom kole voľby nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, druhé kolo voľby sa uskutoční v čase určenom v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení voľby“. Volebné preferencie prezidentskej voľby na Slovensku by sa dali svojou spoľahlivosťou prirovnať ku českým prezidentským volebným preferenciám, ale čo je treba vyzdvihnúť, je fakt ako strana SMER vyhrala posledné parlamentné voľby v roku 2012 so ziskom vyše 44% voličských hlasov. Popularita strany SMER a jej predsedu sa teda nesmie podceňovať. Na konci februára začnú oficiálne kampane, tak dúfajme, že to aspoň bude zaujímavé.
A prečo bludisko? Lebo to vyzerá tak, že niektorí kandidáti zatiaľ nenašli sami seba a len tak náhodou zablúdili do prezidentských kampaní.
Tento článok vznikol v spolupráci redaktorky Markethingu Jany Dudrovej so študentmi Romanom Martiškom a Dianou Hojdanovou z Katedry žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Zdroje:
www.denikreferendum.cz/clanek/14314-hlada-sa-statnik
www.youtube.com/watch?v=66VXY70up_8
Jak citovat tento článek:
MARTIŠKA, Roman, HAJDANOVA, Diana a DUDROVÁ, Jana. Slovenské prezidentské bludisko? Markething [online]. 16. února 2014 [cit.2014-2-12]. ISSN 1805-4991. Dostupné z: www.markething.cz/slovenske-prezidentske-bludisko.
