Slovensko povedalo nie

Minulú sobotu sa na Slovensku konalo druhé kolo prezidentských volieb. Výsledky po prvom kole ukázali, že sa v súboji stretnú súčasný premiér Slovenskej republiky a predseda najsilnejšej politickej strany Róbert Fico a nezávislý kandidát Andrej Kiska. V okamihu, keď sa výsledky prvého kola dozvedelo celé Slovensko, začal medzi dvomi, vtedy ešte kandidátmi na prezidenta, tvrdý súboj o priazeň pomerne veľkej časti obyvateľstva, ktorí ešte nevedeli, komu darujú svoj hlas.

Nováčik v politike Andrej Kiska porazil premiéra Róberta Fica, ktorý stratil mnohé hlasy voličov vládnej strany z pred dvoch rokov, keď strana SMER vyhrala voľby do Národnej rady. Pomer 59,38 percenta ku 40,62 percent čakal asi málokto. Obzvlášť po antikampani, ktorá kraľovala posledným dvom týždňom.

Zdroj: www.sme.sk

Mnohí ju označili za tú najšpinavšiu v modernej histórií krajiny. Antikampaň, ktorá sa rozbehla po vyhlásení výsledkov prvého kola, smerovala najmä na hlavu Andreja Kisku. Útoky a podozrenia na spájanie s úžerou (česky lichva – pozn. red.) a sektou scientológov si najprv našli občania na letákoch vo svojich schránkach, a neskôr si ich vypočuli v televíznych debatách z úst súčasného premiéra. Kiska sa bránil a spustil web www.antikiska.sk, kde odpovedá na najčastejšie lži, ktoré sú proti jeho osobe namierené. Prvá žaloba padla na neznámeho páchateľa, druhá na premiéra.

Zdroj: www.hn.online.sk

Slovné prestrelky a súboje

Kiska počas debát používal frázy o rozkrádaní štátu a neistotách, ktoré ľudia pociťujú. Fico na oplátku stavil na národnú otázku, keď obvinil Kisku z toho, že jeho názory môžu byť nebezpečné pre celistvosť krajiny a aj že to môže byť bezpečnostnou hrozbou pre krajinu. Kiska neustále hovoril o uznaní Kosova, ktorého uznanie Slovenskom by, podľa niektorých teoretikov a politikov, mohlo viesť k narušeniu hraníc s Maďarskom. Róbert Fico sa snažil dokázať Kiskovu neschopnosť viesť krajinu na základe nedostatku politických skúseností, a naopak protistrana sa snažila poukázať na tú časť obyvateľstva, ktorá premiérovi Ficovi nedôveruje.

Koncepcie debát sa od seba veľmi nelíšili. Témy, otázky a odpovede boli rovnaké, často sa opakovali. Niektoré dokonca s tým istým slovosledom. Volebné tímy teda vyzerá to, že odviedli dobrú robotu, že svojich kandidátov takto „nabriefovali“.

Vyvedie Rado pravicu z tmy?

Sklamanie z tradičných politikov sa ukázalo ako východisko pre nové tváre v politike. Tohto trendu sa chytil tretí kandidát Radoslav Procházka, ktorý sa vzdáva mandátu poslanca a zakladá novú politickú stranu. Procházka je takisto novou tvárou v politike, ktorá zo sebou prináša čerstvý vietor. Jeho postava sa, síce veľmi predčasne, dá nazvať ako potenciálny reformátor slovenskej pravice a vďaka tejto kampani si vytvoril image a získal si pomerne veľkú dôveru. Otázkou ale je, či jeho primárny záujem bol stať sa prezidentom, alebo sú za tým iné politické ambície.

Zdroj: www.rado2014.sk

“Nevýhra” Fica prilákala voličov

Mnohé hlasy Andrejovi Kiskovi boli vyjadrením zamietavého postoja voči politike Róberta Fica. Pre mnohých ľudí to bola podľa výsledkov voľba proti Ficovi, vrátane tých, ktorí žijú v zahraničí. Zákon totiž nedovolil voliť zo zahraničia, a tak tí, ktorí chceli voliť, museli cestovať domov. Mobilizácia cez antikampaň pravdepodobne ani jednému výrazne nepomohla, a podľa doterajších vyjadrení budúceho prezidenta, budú nasledujúce roky neustálym bojom prezidenta a vládnej strany.

Rozdiel viac ako 400 000 hlasov podľa niektorých politológov potvrdzuje, že Slováci už nie sú až takí ľahostajní voči politickému a tým pádom aj spoločenskému dianiu. Je síce pravdou, že nevieme, čo môžeme od Andreja Kisku očakávať, a ako sa postaví k zodpovednosti, ktorej čelí, ale Slovensko už jednoznačne nechce smerovať do minulosti. Otázkou ostáva, ako sa k novej hlave štátu postaví vláda. Aj keď doteraz tvrdila, že prezidenta budú rešpektovať, objavili sa aj podozrenia, že sa možno pokúsia eliminovať právomoci prezidenta tak, aby bol jeho dosah na veci štátne čo najmenší. Dúfajme teda, že nový prezident nebude ďalšou bábkou na poli politických strán Slovenska a udrží si pozíciu, ktorou sa tak jasne vyhranil proti premiérovi.

Tento článok vznikol v spolupráci redaktorky Markethingu Jany Dudrovej so študentmi Romanom Martiškom a Viktóriou Dušecinovou z Katedry žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. 

Zdroje:

Zdroj náhledového obrázku: www.andrejkiska.sk

Jak citovat tento článek:

MARTIŠKA, Roman, DUŠECINOVÁ, Viktória a DUDROVÁ, Jana. Slovensko povedalo nie. Markething [online]. 7. dubna 2014 [cit.2014-4-07]. ISSN 1805-4991. Dostupné z: www.markething.cz/slovensko-povedalo-nie